Zdroj: www.besenova.com

Vodný park Bešeňová si právom vybudoval označenie termálne srdce Liptova. Je totiž najväčším a najkomplexnejšie vybaveným vodným parkom v tomto regióne, ktorý zároveň patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie regióny Slovenska. Okrem príjemného oddychu pri vode tu na vás čaká aj množstvo zaujímavých miest, či už prírodných alebo historických, ktoré vo vás zanechajú príjemné spomienky a bohaté zážitky. Medzi najnavštevovanejšie patrí napríklad Vlkolínec so svojou jedinečnou architektúrou či Liptovská Mara spolu s múzeom keltského osídlenia v Havránku. V zime tu svoj pobyt môžete ozvláštniť lyžovačkou v jednom z najlepších lyžiarskych stredísk na Slovensku – Jasná – Nízke Tatry. Jednoducho povedané, región Liptov ponúka množstvo príležitostí, ktoré môžete pri svojom pobyte využiť.

zdroj: https://www.visitliptov.sk

Zaujímavou a až lákavo pokojnou je aj samotná obec Bešeňová nachádzajúca sa priamo v srdci Liptova. Okrem krásneho prostredia je výnimočná aj svojím bohatstvom termálnych prameňov. Celkovo tu nájdeme 14 druhov prameňov, ktoré, vďaka svojej kvalite a silnej koncentrácii minerálnych látok, patria do kategórie najvzácnejších minerálnych prameňov na Slovensku. Termálny prameň, ktorý položil základ práve pre Vodný park – Bešeňová bol objavený vďaka 1998 m hlbokému vrtu z roku 1987, z ktorého vytryskla voda s teplotou 60,5 °C. Táto je okrem svojich liečivých účinkov známa aj svojou charakteristickou hnedočervenou farbou.

zdroj: https://relaxos.sk

Ak radi relaxujete, Vodný park Bešeňová bude miesto ako stvorené pre vás! Kým v lete je komplex zameraný na rodiny s deťmi, ktoré sa sem chodia do sýtosti vyšantiť, v zime je skôr zameraný na relax a regeneráciu s možnosťou využitia wellness&spa, masáží, procedúr a všetkého, pri čom si vaše telo dokonale oddýchne. Aj preto je ako stvorený na zimnú dovolenku, v rámci ktorej si každý z rodiny príde na svoje. A kým deti budú šantiť v bazénoch, užívať si jazdu toboganmi a baviť sa všelijakými atrakciami, vy sa môžete odovzdať do rúk profesionálov a dopriať vášmu telu dokonalý relax, za ktorý sa vám zaručene poďakuje. Po takomto slastnom oddychu sa už pýta len dobrý a pokojný spánok, ktorý si môžete užiť v jednom z tunajších hotelov. Výhodou je, že sa nachádzajú priamo v areáli vodného parku, takže nemusíte vôbec nikam cestovať. Hotel Bešeňová*** vám napríklad poskytne perfektnú rodinnú atmosféru a GaleriaThermal Bešeňová**** zas o niečo viac posunie latku luxusu smerom k vašej absolútnej spokojnosti. Stačí silen vybrať podľa toho, ktorej možnosti ste viac naklonení. Nech už si však vyberiete ktorúkoľvek z nich, určite uvítate zaujímavé zľavy, ktoré môžete vďaka vernostnému programu GoPass využívať nielen v celom areáli Vodného parku Bešeňová, ale aj na mnohých ďalších miestach v celom Liptovskom regióne.

Ak teda nemáte plány na najbližší voľný víkend alebo ste na Liptove ešte nikdy neboli, práve teraz je správny čas zmeniť to. Uvidíte, že vás napriek chladnému počasiu zaujme svojou jedinečnou atmosférou a rozprávkovým prostredím, ktoré si úplne zamilujete.

zdroj: https://www.besenova.com

The post Milujete relax pri vode? Vodný park Bešeňová vám ho poskytne aj počas zimy appeared first on Tatranskí rytieri.

Obec, a zároveň pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, je zaiste tou najfarebnejšou dedinkou, akú na Slovensku máme. A nie len na Slovensku! Vlkolínec je totiž veľmi dobre známy aj vo svete, a to aj napriek tomu, že má len 29 obyvateľov. Zdá sa vám to zvláštne? Nemusí. Jeho veľkosť totiž tkvie v niečom úplne inom než v počte obyvateľov či rozlohe. To, čo robí z Vlkolínca naozajstný unikát, je práve jeho jedinečnosť, ktorou vyniká široko-ďaleko vo svete, a vďaka čomu bol 11. novembra 1993, ako jedna z prvých slovenských pamiatok, zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Odvtedy sem prúdia rady návštevníkov nie len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, vďaka ktorým je z Vlkolínca najnavštevovanejšia obec na Slovensku.

Zdroj: www.zilinskyturistickykraj.sk

Maličkú dedinku Vlkolínec nájdeme na území Žilinského kraja neďaleko mesta Ružomberok, v nadmorskej výške 718 m. n. m. Podľa historického členenia však patrí do regiónu Liptov. Nachádza sa na území Národného parku Veľká Fatra a jedným z hlavných hrebeňov tohto pohoria je aj obklopená, vďaka čomu nadobúda ráz podhorskej dedinky ležiacej v impozantnom horskom prostredí.

Zdroj: www.slovakia.travel

Svoju jedinečnosť si táto obec vyslúžila tým, že ako jediná na Slovensku nie je narušená výstavbou novej architektúry, a teda vystupuje ako celok pôvodných ľudových stavieb. Pri jej návšteve máte na okamih naozaj pocit, že tu zastal čas. Okrem 45 originálnych zrubových domov a ďalších, taktiež historických objektov, tu totiž nenájdete žiadnu stavbu, ktorá by pochádzala zo súčasného sveta. Napriek tomu je táto obec stále obývaná. Svoj domov tu má 29 obyvateľov, ktorých domy síce nie sú prístupné verejnosti, no môžete ich obdivovať aspoň zvonku.

Pri návšteve Vlkolínca človek na vlastné oči vidí pravdivosť toho, že krásu musíme hľadať v maličkostiach. Túto dedinku si totiž hneď na prvý pohľad zamilujete! Okrem historických zrubových domov, ktoré sú známe svojou lentilkovou farebnosťou, tu nájdete aj barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie, pochádzajúci ešte z roku 1875. A ak si zo svojich výletov radi prinášate pár nových fotiek do zbierky, potom vám ako vďačný objekt poslúži aj zrubová zvonica z roku 1770 a zrubová studňa z roku 1860. Obe sa nachádzajú presne uprostred dediny a sú snáď najtypickejším znakom celého Vlkolínca.

Zdroj: www.slovakia.travel

Priamo do Vlkolínca sa, pochopiteľne, autom nedostanete. Aspoň však máte dôvod na krátku turistiku v nádhernom prostredí. Nakoľko je tu vybudovaná aj cyklotrasa, máte možnosť využiť aj bicykel, ktorým zájdete až priamo do Vlkolínca. Začnete v Ružomberku, odkiaľ budete postupovať smerom na Malinô Brdo. Na Vlkolínskych lúkach treba opustiť asfalt a odbočiť na žltú značenú cyklotrasu, ktorou prídete cez Sedlo pod Sidorovom priamo do Vlkolínca. Trasa je nenáročná a dobre značená, vďaka čomu sa na nej veľmi rýchlo zorientujete.

Do nevídanej krásy Vlkolínca a jeho okolitej prírody sa okamžite zamilujete. Práve preto je veľmi dobrým nápadom ísť sem nie len na jeden deň, ale kľudne aj na predĺžený víkend. Nebudete sa musieť ponáhľať a budete tak mať možnosť prezrieť si aj iné veľmi pekné miesta v jeho okolí. Pre milovníkov turistiky je výborným nápadom napríklad výstup na neďaleké Malinô Brdo a nakoniec svoj pobyt zavŕšiť skvelým relaxom v blízkom Thermal parku Bešeňová, ktorý okrem vodného sveta poskytuje aj krásne ubytovanie priamo v srdci Liptova. Využiť môžete napríklad hotel GaleriaThermal Bešeňová**** alebo Hotel Bešeňová***, kde sa o vás postarajú ako v bavlnke.

Zdroj: www.galeriathermal.sk

Ak ste teda doteraz nemali možnosť Vlkolínec navštíviť, treba to rýchlo napraviť a naplánovať malý rodinný výlet. Uvidíte, že neoľutujete! Spoznáte ďalší kúsok nášho malého – veľkého Slovenska, ktoré je skutočne rajom na Zemi napriek tomu, že si to len málokedy uvedomujeme.

The post Hľadáte inšpiráciu na jesenný výlet? appeared first on Tatranskí rytieri.

Žijeme v modernom svete plnom technológií a naše poznanie sa dostalo na úroveň, ktorú častokrát ani nie sme schopní obsiahnuť vlastným chápaním. Na druhej strane si však sami sebe podkopávame nohy. Svojím prístupom a každodenným ľahostajným správaním sa postupne pripravujeme o to, čo je nevyhnutné pre každého jedného z nás, o našu planétu.

Zdroj: www.completenewsng.com

Ekologické správanie dnes vôbec nie je jednoduché. Z každej strany sa na nás valia produkty balené v plastoch, ktoré nás podvedome utvrdzujú v tom, že takýto prístup je vlastne normálny. Avšak, on normálny nie je. A hlavne, nie je zodpovedný ani k planéte, a ani k budúcim generáciám. Je však na každom z nás, aby sme sa začali správať lepšie, tak, ako sa na inteligentných ľudí naozaj patrí.

O lepšom, ekologickom správaní hovorí aj princíp ZERO WASTE. Určite si poviete, že je nemožné, aby ste zo dňa na deň vaše odpadky zredukovali na nulu. Avšak, pokiaľ to zrealizujete po častiach, uvidíte, že až také nereálne to nie je. Treba len uplatniť viaceré kroky súčasne.

1. REFUSE – Odmietnime, čo nepotrebujeme

Odmietnuť nepotrebné veci je základom ekologického správania. Nebuďme nenásytní a neživme v sebe túžbu mať všetko. Keby každý odmietol to, čo nepotrebuje, nikdy by sme neboli nútení riešiť problém s odpadkami.

2. REDUCE – Zredukujme, čo potrebujeme

Nemôžeme síce odmietnuť všetko, no to, čo potrebujeme by sme mali obmedzovať. Ruku na srdce, koľkokrát si nakúpime veci aj do zásoby, a koľkokrát ich reálne aj využijeme?

Zdroj: www.dailymail.co.uk

3. REUSE – Znovu použime a opravme

Naučili sme sa, že keď sa niečo pokazí, treba to vyhodiť a kúpiť nové. Zle! Robíme to úplne naopak. Prečo by sme mali veci vyhadzovať, pokiaľ je možnosť opraviť ich alebo redizajnovať? Nezabúdajme, že aj naša povrchnosť pripravuje svet o potrebné zdroje, ktoré sú, žiaľ, vyčerpateľné.

Zdroj: www.goodshomedesign.com

4. RECYCLE – Recyklujme všetko, čo sa dá

Recyklácia by mala byť u každého z nás automatická a prirodzená, no napriek tomu ju využívame vo viac ako nedostačujúcej miere. Keď už produkujeme odpad, malo by nám záležať aspoň na tom, aby sme sa ho dokázali čo najefektívnejšie zbaviť.

Zdroj: www.triedime.sk/

5. ROT – Kompostujme

Biologicky rozložiteľný odpad nepatrí na smetisko. Patrí do kompostoviska, ktoré je ideálnym a nenáročným riešením, navyše nás obdarí kvalitným hnojivom, v ktorom si dokážeme vypestovať pravú BIO zeleninu. To je hneď dôvod navyše, prečo si jedno také čo najskôr založiť na záhrade.

Zdroj: www.svet-bydleni.cz

Napriek tomu, že už dávno sme za hranicami produkcie primeraného množstva odpadu, stále máme možnosť zachrániť svet, v ktorom žijeme. Chce to len kúsok nášho úsilia a správny postoj. Nemyslime na to, že samy aj tak nič nezmôžeme. Nezabúdajme, že ak každý jeden z nás začne od seba, spoločne dokážeme vytvoriť lepší zajtrajšok.

Zdravšia a čistejšia planéta ešte stále môže byť realitou. Otázkou je, čo sme pre ňu ochotní urobiť.

Zdroj: kurillastration.blogspot.com

The post ZERO WASTE alebo ako tvoriť čo najmenej odpadu appeared first on Tatranskí rytieri.

Prechádzka vrcholkami stromov, to znie trošku ako rozprávka. Napriek tomu sa tento, pre niekoho detský sen, stal realitou. Splniť si ho môžete v malebnej podtatranskej obci Ždiar, ktorá okrem nádhernej typickej slovenskej architektúry viditeľnej na domčekoch učupených pod tatranskými štítmi, ukrýva jednu z najväčších atrakcií Slovenska. V neďalekej Bachledovej doline tu totiž vyrástol chodník, ktorý vás povedie priamo pomedzi koruny stromov.

Zdroj: cas.sk

Vyhliadkové veže sa na Slovensku tešia veľkej obľube. Pohľad z vrchu je predsa najkrajší a navyše, pri peknom počasí máme možnosť vidieť skutočne ďaleko. Jedna vec je však vyhliadková veža a niečo úplne iné je prejsť sa chodníkom vedúcim pomedzi vrcholky stromov! Práve takýto unikát len nedávno vyrástol v Bachledovej doline v obci Ždiar a niet divu, že zakrátko sa stal jednou z najobľúbenejších atrakcií nie len medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi.

Túto jedinečnú atrakciu môžete navštíviť ako v lete, tak i v zime. Nachádza sa na hranici Pieninského a Tatranského národného parku, preto si buďte istí, že počas prechádzky po 1 234 m dlhom chodníku vedúcom pomedzi vrcholky stromov, rozhodne budete mať čo obdivovať. Okrem nádhernej scenérie a malebnej panorámy Pienin a Zamaguria, vás uchvátia aj štíty Belianskych Tatier, ktoré tu máte doslova ako na dlani.

Okrem toho, že sa vám chodník náramne zapáči, jeho stavitelia mysleli aj na jeho náučný charakter. Počas prechádzky na vás preto čaká 6 zastávok, ktoré informujú o okolitej prírode, počasí, ako aj faune a flóre okolitých lesov. Práve preto je chodník vhodný nie len pre dospelých, ale aj pre rodiny s deťmi, na ktoré tu čaká nezabudnuteľný zážitok.

Zdroj: branislavbruder.eu

Na konci romantickej prechádzky dreveným chodníkom, ktorú by ste dobrovoľne absolvovali azda aj tisíckrát po sebe, sa chodník stáča do vyhliadkovej veže siahajúcej do výšky 32 metrov. Tu, v objatí nedotknutej prírody, obdivuhodných veľhôr a tatranského vánku, nadobudnete pocit, že ste sa skutočne ocitli uprostred raja! Na vrchole veže máte navyše možnosť odskúšať si vašu odvahu a navodiť si trošku adrenalínu tým, že sa odvážite vojsť na gumenú sieť, ktorá tvorí podlahu najvrchnejšieho poschodia vyhliadkovej veže. Na jednej strane bude 32 metrov hlboká priepasť priamo pod vašimi nohami, no na druhej strane, zažiť pocit, že naozaj lietate, tak to sa rozhodne nenaskytne každý deň.

Potom je už len na vás, či sa rozhodnete, či si spiatočnú cestu trošku ozvláštnite alebo nie. V letných mesiacoch totiž máte možnosť využiť 67 metrov dlhý suchý tobogán, ktorý vás bezpečne privedie k východu tejto jedinečnej turistickej trasy. Pokiaľ sa vám však tento spôsob zdá byť až príliš riskantný, stále máte možnosť vrátiť sa peši presne tou istou trasou, ktorá vás priviedla až na vrchol. Nech už sa rozhodnete pre ktorúkoľvek variantu, zaručene budete odchádzať s nezabudnuteľným zážitkom a nádherným pocitom, že tie naše Tatry sú skutočne jedinečné.

Zdroj: blog.szallas.hu

The post Chodník korunami stromov appeared first on Tatranskí rytieri.

Zdroj: rungo.idnes.cz

Veľké Hincovo pleso je tatranské jazero nachádzajúce sa v okrese Poprad. Leží celkom na severe Slovenska, v blízkosti hraníc s Poľkou republikou. So svojou nadmorskou výškou 1 946 m. n. m. je jedným z najvyššie položených jazier na našom území. Je ukryté medzi vrcholkami štítov Vysokých Tatier a keďže sa k nemu lúče slnka dostanú len naozaj ťažko, v priemere až trištvrtinu roka je jeho hladina pokrytá ľadom. S hĺbkou 53,7 m a rozlohou 20,08 ha je naším najhlbším a zároveň najväčším horským jazerom na území Slovenska. Nájdeme ho priamo pod Kôprovským štítom v Hincovej doline, ktorá je najvyššou časťou Mengusovskej doliny. V jeho vodách našla domov aj naša významná ryba, pstruh potočný, vďaka ktorej má Veľké Hincovo pleso svoje ďalšie prvenstvo. Je totiž najvyššie položeným miestom nie len na Slovensku, ale aj v Európe, kde tento druh ryby dokáže prežiť.

Zdroj: infoglobe.cz

Tak ako aj mnohé iné plesá v Tatrách, aj Veľké Hincovo pleso sa zaraďuje do kategórie ľadovcových jazier. Začalo vznikať ešte v období starších štvrťohôr, kedy horské ľadovce spôsobili formovanie nie len tatranských štítov do podoby, ako ich poznáme dnes, ale aj formovanie dolín a kotlín, v ktorých sa časom začali tvoriť horské jazerá. Tie dnes tvoria jednu z najkrajších súčastí Vysokých Tatier a medzi turistami sú veľmi obľúbené. Aj preto k Veľkému Hincovmu plesu vedú viaceré turistické trasy a chodníky. Dostať k nemu sa dá aj zo Štrbského plesa, z Chaty pod Rysmi či z turistickej trasy vedúcej na Ostrvu. Cesta vedúca k nemu je síce časovo aj fyzicky náročnejšia, no za ten rozprávkový výhľad, ktorý sa nám tu naskytne, jednoznačne stojí.

Zdroj: koco.victim.sk

The post Velikán spomedzi tatranských jazier appeared first on Tatranskí rytieri.

Zostali nám teda ešte 2 triedne výlety. Rozhodli sme sa že o jeden z nich budú môcť víťazné triedy zabojovať priamo na Podujatí Ekofilmárik a Tatranskí rytieri 2018 v Hoteli GRAND Jasná. Druhý výlet bude odovzdaný vrámci špeciálnej ceny. Ešte raz ďakujeme za krásne práce! 

The post Zmena v štatúte appeared first on Tatranskí rytieri.

Autor: Václav John

Ako ho spoznáte?

Zvonček alpínsky patrí do čeľade zvonkovitých rastlín. Vyznačuje sa svojimi typickými, pomerne veľkými fialovo-modrými kvetmi v tvare zvončekov, ktoré kvitnú hlavne v období júla a augusta. Pre svoju existenciu mu úplne stačia plytké korienky, vďaka čomu ho nájdeme rásť hlavne v náročnejšom horskom prostredí na kyslom žulovom podklade, zarastajúcich skalách a upevnených trávnatých sutinách. Rastie do výšky 10 – 20 cm a okrem jeho typických previsnutých kvetov vyrastajúcich zo strapca, ho spoznáme aj vďaka husto chlpatej byli a listom, ktoré sú zoskupené v prízemnej družici. Práve táto chlpatá pokrývka ho chráni pred drsným horským prostredím, náročnými podmienkami a často nízkymi teplotami.

Autor: Vojtěch Herman

Chránená alebo nechránená rastlina?

Napriek tomu, že kedysi bol Zvonček alpínsky zaradený do Zoznamu chránených rastlín Slovenska, od roku 2003 sa v ňom už nenachádza. Napriek tomu však nepochybne zostáva vzácnou a symbolickou rastlinou našich hôr. Zákonom chráneným druhom však aj naďalej zostáva v Taliansku a vo Švajčiarsku, kde je uvedený na Červenom zozname potenciálne ohrozených rastlín.

Referencie k článku:

http://spravatanap.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=4&Itemid=124

http://www.fotonet.sk/?idi=4290https://botany.cz/cs/campanula-alpina/

https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasPlant/Detail/90420?ReturnPage=rg_PlantGallery

The post Krehký unikát našich Tatier appeared first on Tatranskí rytieri.

Pyramída Lomnického štítu

Spomedzi všetkých štítov Vysokých Tatier je Lomnický štít azda najjednoduchšie rozpoznateľný. Dokážeme ho identifikovať už z diaľky, a to hlavne vďaka jeho typickej trojhrannej pyramíde, z ktorej vedú tri hrebene. Severozápadný, ktorý sa neskôr napája na hlavný hrebeň Vysokých Tatier, severovýchodný vedúci ku Kežmarským štítom a južný hrebeň vedúci cez Lomnické sedlo až po Lomnickú vyhliadku.

Prvenstvo Lomnického štítu

Lomnický štít nie je síce najvyšším štítom Vysokých Tatier, no napriek tomu je najvyššie položeným turisticky sprístupneným vrchom na Slovensku. Nevedie naň turisticky označený chodník, preto je možné vyjsť na jeho vrchol len v sprievode horského vodcu. Turisti sa však môžu na jeho vrchol vyviesť visutou lanovkou Tatranská Lomnica – Lomnický štít vedúcou zo Skalnatého plesa, ktorá bola spustená 19. decembra 1941. Aj vďaka nej je Lomnický štít najnavštevovanejším štítom Vysokých Tatier.

Observatórium Lomnický štít

Od roku 1957 je na vrchole Lomnického štítu umiestnené najvyššie položené observatórium na Slovensku spolu s astronomickými a meteorologickými pracoviskami Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Stavba observatória spolu s jeho typickou kupolou sa stala turistickým cieľom nie len domácich, ale aj zahraničných návštevníkov, vďaka čomu je známa aj široko-ďaleko vo svete.

                                            Autor: Marek Šeregi

Referencie k článku:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lomnick%C3%BD_%C5%A1t%C3%ADt

http://www.vysoketatry.com/ciele/lstit/lstit.html

https://www.ta3.sk/l3_sk.php?p3=lso

The post Majestátny Lomnický štít appeared first on Tatranskí rytieri.

Večný cestovateľ

Keď prichádza zima je ten najlepší čas odísť do svojich zimovísk. Niekoľko mesiacov strávených v teplých krajinách koncom marca vymení za svoj domov. Vracia sa späť do svojich hniezd, ktoré každým rokom zušľachťuje o nové vetvičky, či kúsky predmetov, ktoré nájde v prírode. Samička do hniezda znesie 2 až 4 vajcia, na ktorých sedí spolu so svojím druhom.

Architekt svojho domova

Jeho domov nájdete na korunách vysokých stromov či neprístupných skalách. Bocian Čierny sa snaží svoje hniezdo postaviť s tým najlepším výhľadom na okolitú prírodu. Možno Vás to prekvapí, ale práve Bocian Čierny stavia svoj príbytok podľa dokonalého systému zloženého z hrubých a suchých konárov uložených vo viacerých vrstvách. Hniezdo býva naozaj veľké a plytké. Horná časť je postavená z tenších konárikov a vrstvená machom či srsťou. V kotlinke hniezda si tento vtáčí architekt ukladá papier či handry. Je to naozaj profesionál svojho odvetvia a práve tým sa odlišuje od svojich vtáčích kolegov.

Okrídlený rybár

Väčšinou loví sám. K jeho každodennej potrave patria ryby až do veľkosti 25 cm. Do svojho jedálnička zahŕňa taktiež žaby, mloky či vodný hmyz. Pri vode dokáže stráviť aj niekoľko desiatok minút aby ulovil tú najlepšiu korisť, a tak zasýtiť seba alebo svojich potomkov.

Zaujímavosť

Bocian čierny je o niečo menší od bociana bieleho a v porovnaní s ním má aj užšie krídla. Zatiaľ čo nasledujúci druh má celkové zafarbenie biele, iba letky čierne, tento bocian má celkové zafarbenie čierne, iba na prsiach a bruchu biele. Zobákom klepoce zriedkavejšie ako jeho príbuzný.

Referencie k článku:

https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/Detail/48659?ReturnPage=oc_ZooList

http://snaturou2000.sk/zivocichy/bocian-cierny

The post Staviteľ, ktorý rád rybárči appeared first on Tatranskí rytieri.

Populárna rastlina

Ľubovník bodkovaný patrí medzi najpopulárnejšie liečivé rastliny, ktoré v lete zdobia naše lúky. Množstvo milovníkov byliniek sa vyberá práve v letnom období do prírody, aby ich našlo a pripravilo z nich liečivý odvar. Čaj z neho je veľmi chutný a lahodný. Avšak nie je vhodný na časté používanie!

Prvá pomoc pri problémoch

Každá rastlinka má svoje špeciálne poslanie. Tento všeliek pomáha pri problémoch pečene, žlčníka, prekyslenom žalúdku či pocitoch strachu. Ľubovník Bodkovaný nielenže pomáha pri nervozite, ale je nápomocný aj pri zraneniach a úderoch. Ak sa vám v noci nedá zaspať jednoducho táto rastlinka je ten pravý pomocník.

Červené tajomstvo

Kvety ľubovníka bodkovaného obsahujú farbivo, ktoré sa nazýva „krv sv. Jána“. Preto sa vám môže pri jeho zbere stať, že z kvetov vyteká červená šťava nazývaná aj jánska krv. Presne k tejto červenej tekutine sa viaže aj legenda, ktorá má úzke prepojenie práve s Jánom Krstiteľom.

Zaujímavosť

Ľudovo túto rastlinku nazývajú: bylina sv. Jána, čarovník, červený zvonček, koreň matky božej, svätojánska bylina, trezalka, atď.

Receptové okienko

Čaj na upokojenie

Na prípravu čaju budeme potrebovať

• 50 g ľubovníka, bodkovaného,
• 30 g pamajoránu,
• 10g medovky lekárskej,
• 10 g chmeľu.

Jednu lyžičku tejto čajovej zmesi zalejeme šálkou vriacej vody. Necháme lúhovať a prijeme vždy čerstvý.

[/fusion_text][fusion_text]

Referencie k článku:

https://www.byliny.sk/rastliny/rastliny.php?idv=26

https://www.zdravysvet.sk/blog/lubovnik-bodkovany

http://www.apotheka.sk/article/257/lubovnik-bodkovany

The post Liečivá rastlina našich lúk appeared first on Tatranskí rytieri.