Túto pozoruhodnú, stálo zelenú drevinu, môžeme nájsť rovnako v lese, ako aj v mestských parkoch. Je atraktívna tmavo zelenými ihlicami a krásnymi červenými plodmi.

Z lesov, kde má tis svoje prirodzené rozšírenie, už takmer vymizol. Aj preto je na Slovensku zákonom chránený. Najvýznamnejší výskyt v strednej Európe našli botanici na území Slovenska. Prečo bol ale tis pre ľudí tak dôležitý? Má krásne pevné, no zároveň pružné drevo s tmavohnedým jadrom. Rastie však veľmi pomaly. Významné bolo jeho použitie na výrobu lukov. Anglický lukostrelci mali luky dlhé až dva metre.

Ale pozor, celá rastlina je prudko jedovatá. Teda okrem plodov – mieškov. No i tie sú slizké ako slimák. Ak si chceme zamaškrtiť, radšej zjedzme jabĺčko či hrušku.

V parkoch ho môžeme často nájsť ako súčasť tvarovaného živého plota. Veľmi dobre znáša orez. Aj v lese vydrží mnohé extrémne situácie. Najlepšie z našich drevín vydrží rásť v tieni, skoro bez slnka. Tis je dvojdomý, kvitne v apríli až máji. Jeho borka (kôra) sa podobne ako na platane či javore horskom odlupuje v rôzne veľkých častiach. Je to pre ľudské oko naozaj pekný pohľad. Hlavne keď si uvedomíme, že tis sa môže dožiť aj 4000 rokov, čoho dôkazom je kus rastúci vo Walese.

V dosahujúcej výške nie je rekordman. Najčastejšie dosahuje 3-20 metrov. Ale samozrejme, sú aj výnimky.

Spomeniete si, ako vám voňala izba, kde ste mali vianočný stromček? Bola to prenikavá vôňa živice. Aj keď má ihlicovité listy (ktoré sa nám môžu podobať na jedľu), tis nikdy nebude tak krásne voňať. Nemá totiž živičné kanáliky.