Dominujúca ihličnatá drevina našich lesov - Tatranskí rytieri

 

Smrek obyčajný (Picea abies) je náš najrozšírenejší ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Jeho vrcholec dorastá do výšky 50 m a dožíva sa okolo 200-300 rokov. Jeho koruna má kužeľovitý tvar. Nevýhodou smreka je, že jeho korene rastú plytko v zemi a preto je v pôde slabo ukotvený, čo spôsobuje časté vyvrátenie stromov. Kmeň zvykne mať priemer od 1-1.5m. Kôra je červenohnedá až šedá, v neskoršom veku je sivá, šupinatá a odlupujúca sa. Smrek má štvorhranné, pevné, lesklo zelené ihlice. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov.  Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú a visia nadol.

Dominujúca ihličnatá drevina našich lesov

Smrek obyčajný rastie na rozmanitom podklade pôd, no uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. Výborne znáša nízke teploty.

Dominujúca ihličnatá drevina našich lesov

V minulosti bol smrek vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Jeho drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné. Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu (triesloviny, ktoré posilňujú imunitný systém, majú protizápalové účinky), v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov.

Dominujúca ihličnatá drevina našich lesov

Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi (nenápadný malý chrobák je zvyčajne považovaný, ktorý sa živí lykom v kôre stromu) tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. V súčasnosti veľmi často dochádza v dôsledku narušenia rovnováhy lesných ekosystémov k ich premnoženiu. Lykožrút má však v ekosystéme významnú funkciu. Pokiaľ sa nepremnoží a nezačne napádať aj zdravé stromy, zaisťuje omladenie lesa a jeho dobrý zdravotný stav, pretože napáda len staré, slabé a choré stromy.

Referencie k článku:

http://www.lesnapedagogika.sk/deti/clanok.php?content=153

http://www.nlcsk.sk/files/1532.pdf

Fotografie smreka obyčajného si môžete pozrieť na stránke: http://www.naturfoto.cz/smrek-obycajny-fotografie_sk-1259.html